Dnes to bude v takom švungu. Asi zapracovali aj emócie. No nedá mi nenapísať. Začnem slovami môjho kamaráta, ktoré napísal do svojho blogu: “Kto nič nezdieľa, nič nepokazí. Alebo možno aj áno.” A ja s tým úplne súhlasím.
(link tu)
Nadpojím na to moje aktuálne myšlienky. Všade, ale že úplne všade, sa rieši dnes covid, testovanie, rúška – to som si už zvykla.
Otvorím instagram , covid.
Otvorím Facebook, covid.
Otvorím mail, covid.
Vyjdem na ulicu, covid. (Hah, sorry humor)
Nie je na tom nič zvláštne, veď on tu ozaj je a ozaj nám robí guláš zo života. Je to horúca aktualita. Čo mňa však mrzí a zamýšľam sa nad tým už dlhšie je to, že počuť je mnohonásobne viac tých “proti”. Tých, ktorí s niečím nesúhlasia.
(Teraz má ospravedlňte za výrazy.)
Tých, čo sa dusia po rúškami.
Tých, čo strašne zrazu túžia ísť do divadla.
Tých najväčších epidemiológov.
Tých najväčších odborníkov.
Tých, čo majú tak v láske súčasnú vládu.
Tých, čo vlastne neveria, že niečo ako korona existuje. Lebo tých stovky či tisíce mŕtvych zabíjame len tak, aby sa to mohlo pripísať covidu, však?
A tak sa sama seba ako prvej pýtam, prečo aj ty nevyjadríš svoj názor. Prečo aj ty nezazdieľaš dobrý článok či video. Viem, nie je to tvoj štýl, možno. Ale je to možnosť ako prehlušiť tých čo kričia hlasnejšie. A stačí jeden, klíďo. Keď každý spraví aspoň to, bude viac pozitívna v tomto kritizovacom svete.
Veď si sami povedzte, kedy ste naposledy čítali článok / status / vyjadrenie o tom, že niekto obdivuje, tlieska a ďakuje politikom/epidemiológom?
Za mňa? Klobúk dolu pred nimi. Musia robiť nepopulárne rozhodnutia, prezentovať ich ľuďom od prvého dňa ako nastúpili do parlamentu a to všetko v situácii, ktorú nezažívame každý deň a nemáme na ňu manuál. Vážne. Wow. Ďakujeme!
Obyčajne - Neobyčajné 