Nejdem vás vítať pri mojom prvom blogu, lebo ani zďaleka ani z blízka nie je prvý. Bolo ich presne 24. Vlastne, 24 U V E R E J N E N Ý CH. Ostatné ostali kdesi v šuflíku alebo na zdrapoch papiera vytrhnutého zo zošita. (AAAh stredná škola, kde si? )
prečo, som ich vlastne nevydala?
asi som si myslela, že nie sú dosť dobré.
Hah, kravina.
Veď ako môžu byť moje vlastné myšlienky nedostatočné? Či? Kde nájdem tú stupnicu podľa, ktorej sa to hodnotí? Na nete? Môžete mi hodiť link, prosím?
V nich som šla dosť na hĺbku a riešila som to Vážno na svete. Tu by som chcela ísť aj viac po povrchu. Viac autenticky. Ako sa veci naozaj majú. Tak za behu proste. Také to každodenné dýchanie a občas prihodiť aj čosi vážno-odpaľujúce dekel. Často aj nie moc pekné, povedzme si pravdu, že?
Prečo vlastne?
Kto ma pozná vie. Prechádzam zmenami. Áno, aj v živote ale skôr som myslela, takými inými. Veď viete. Takými v totálnej hĺbke mňa. Keď prehodnocujete každý detail vašej existencie, všetky vaše názory a postoje, všetky svoje činnosti, záľuby a neviem čo všetko ešte k tomu. Keď máš niekedy pocit, že si úplne v ehm keli a pritom si na tom ešte dobre.
Celkom zvláštne obdobie. Občas ma vie dosť desiť, ale v svojej podstate, sa mi páči. Zvykli sme si na seba. Mám ho rada.
No každopádne, preto sme teraz tu a čítame tieto rečičky. Lebo táto moja nová stránka života, nazvime to takto poeticky, túži dávať von viac seba, svojich pohľadov. Do abstraktna ale aj na konkrétnosti. Občas aj také odvecáky. Čo pochopia len hĺbavé prehĺbavé duše. Snáď také ste. Ak nie, tak veľa šťastia. Asi ako toto privítanie, hah bavím samú seba, to je milé. Budem sa snažiť aktuálne, sľubujem, no hm môj život často nemá uchopené slovko spoločensky či svetovo aktuálne ,tak uvidíme, čo to dá.
Tu nebudem nikoho prosiť o korekciu či názor pred uverejnením, pretože už by to nebolo “čisto moje” .
Asi toľko slov na uvítanie. Také sobotné, upršané. Baví ma taký deň.
Okej, možno som si ráno trochu pofrflala. Ale potom, och, potom som si spravila ovsenú kašu s mrazeným ovocím a zapila to pohárom prevarenej vody, lebo na tom teraz tak trochu fičím no. Znie to dosť zle, viem. Aj ja som sa na to tak pozerala ale zvykla som si. A aktuálne už pijem druhý pohár, verte či neverte je to závislosť. No a pustila som si do toho celého na spotify playlist Podzimní chill. No tá atmoška. A ešte v takom obrovskom svetri, čo som mimochodom našla u babky v skrini. Ako z filmu. A to je pri tom, ehm LEN MôJ ŽIVOT.
Ako si to tak po sebe čítam, zistila som, že to znie úplne inak, keď to počujem a dám do toho ešte aj svoj hlas. Asi začnem uvažovať aj o takýchto podcastoch. Šak čo. Pršať má celý budúci týždeň. Inšpirácie a atmošky tu bude habadej.
Tak vitajte teda, som vám len chcela povedať.
A ak by vás zaujímali tie predošlé blogy a ešte ste ich nevideli nepočuli nečítali, hodím vám sem link. Šak, má pršať celý týždeň.
Obyčajne - Neobyčajné 